CZ-SK Hip Resurfacing Group

Ahojte,
2.12.2022 som bol v Belgicku na resurfacingu ľavého bedového kĺbu u Dr. Koen De Smet, a keďže som aj ja čerpal mnoho informácii z tohto fóra, tak by som sa rád podelil o aktuálne informácie.
Ale poďme pekne po poriadku.

AKO SOM SA K TOMU DOSTAL
Ľavý bedrový kĺb ma pobolieval už dlhšiu dobu, posledný rok bolesti výrazne nabrali na intenzite. Ortopéd mi na základe RTG diagnostikoval coxartrózu 3.-4. stupňa a odporučil TEP. Skúšal som to ešte zachrániť fyzioterapiou, elektroliečbou, skúšal som aj guna injekcie (kolagénový roztok) a akupunktúru, bol som 3 týždne v kúpeľoch. Nemalo to však žiaden efekt, poškodenie kĺbu už bolo príliš veľké, už sa šúchala kosť na kosť. Ležať, spať, sedieť som mohol bez problémov, to nebolelo, no akonáhle som sa postavil, tak hotovo. Pri každom kroku akoby mi tam pichli nožom. Takže operácia.

Na Slovensku som bol na konzultácii v 4 klinikách, všade mi potvrdili že TEP je nevyhnutná a zapísali ma do poradovníka, čakacia doba pol roka až rok.
Som pomerne športovo aktívny, horský bicykel, turistika, pingpog, lyžovanie. Posledný rok už mi zostal len ten bike (to nebolelo). Vek 56. Keď som sa doktorov pýtal, čo po operácii, tak napr. to lyžovanie výrazne nedoporučovali.

Andy Murray
Že existujú aj iné možnosti ako TEP, o tom som vôbec netušil, to vám tu doktori nepovedia, možno ani sami nevedia. No vedel som, že tenistovi Andy Murray operovali kĺb a že znovu hráva. Tak som začal googliť a dogooglil som sa k Birmingham hip resurfacing. A následne aj k surfacehippy.cz. Pavle, veľká vďaka za inšpiráciu!

KDE SI TO DAŤ UROBIŤ
Najskôr som začal hladať na Slovensku. Tu som však aj rýchlo skončil, zdá sa, že tu to nerobí nikto.
Česko
Poslal som RTG do Orthes v Rožnově pod Radhoštěm (to by som mal z Trenčína na skok) a do Prahy prof. Trčovi. Z Rožnova mi odpísali, že vzhľadom na značné poškodenie a deformácie už resurfacing nie je možný. Prof. Trč to ešte videl ako možné, ale s určitými obmedzeniami (neviem akými, to už v maili nešpecifikoval).
Nemecko
Keďže viem dobre po nemecky, začal som googliť na nemeckých stránkach. V Nemecku je tiež pár špecialistov na resurfacing, no zároveň som tu natrafil na rozsiahle fórum pacientov, ktorí absolvovali resurfacing a mali s tým do značnej miery negatívne skúsenosti: https://durom-hueftprobleme.de
Jednalo sa hlavne o problematiku kovového oderu (Metallosis). To ma teda dosť odradilo od resurfacingu a od Nemecka, no informácie som hladal ďalej.

3 predpoklady
A došiel som k tomu, že aby resurfacing mohol byť úspešný, musia byť splnené 3 predpoklady:
1. Vhodný pacient: fyzicky aktívny, kosti v dobrom stave.
2. Kvalitný materiál implanátov
3. Prvotriedny ortopéd. K oderu totiž dochádza najmä vtedy, ked implantát nie je umiestnený úplne presne.
Takže dospel som k rozhodutiu, že ak resurfacing, tak jedine u špičkového odborníka.

Dr. KOEN DE SMET
Robí resurfacing už viac než 20 rokov a má za sebou niekoľko tisíc operácii. On a Dr. Tom Gross v USA sú pravdepodobne dvaja najlepší resurfacing špecialisti na svete.
Poslal som RTG Koenovi do Belgicka (dr.desmet@heup.be), obratom mi odpísal, že resurfacing je možný, ale že už je na to najvyšší čas.
Najbližší možný termín operácie o 3 týždne. OK, beriem. Koen mi poslal detailné informácie a zdravotné dotazníky.
Celkový pobyt v Belgicku je jeden týždeň. U mňa to bolo od štvrtku 1.12.2022 do štvrtku 8.12.2022. Tri noci v nemocnici, 4 noci v hoteli.
Ešte k cene. Cena samotnej operácie a pobytu v nemocnici je 18'000 EUR. Platí sa vopred. Plus hotel 800 EUR a náklady na cestu, spolu to vyšlo do 20'000 EUR. Áno, je to značná suma. Ale do čoho má človek investovať, ak nie do seba?

PRED OPERÁCIOU
Tie 3 týždne som využil na oprášenie mojej slabej angličtiny (s nemčinou v Belgicku nepochodíte) a na naplánovanie cesty. Koen ma ubezpečil, že doprovod nie je nutný a že cestu naspäť zvládnem aj sám.
Už neoperujú v Ghente, ale v novej nemocnici AZ Zeno v mestečku Knokke-Heist, ktoré je celkom na severozápade Belgicka pri mori. Z letiska Brusel Zaventem tam ide priamy vlak.

Takže objednávam letenky Viedeň – Brusel, spiatočnú pre istotu business class, aby som mal väčší priestor na nohy a bližšie k východu z lietadla.
Ak ide človek sám ako ja, za zamyslenie stojí aj to, ako sa pobaliť. S dvoma francúzskymi barlami sa za sebou kufor na kolieskach ťahá dosť blbo, takže ruksak, nech sú ruky voľné. A samozrejme ruksak malý a do neho len to najnutnejšie: hygiena, spodná bielizeň, pyžamo, šlapky, plavky, termotričko, rolák a tepláky.
A ešte som si na nete našiel trik, ako si obuť ponožku pomocou zrolovaného uteráka (česky ručníku).

DEŇ D
V nemocnici mám byť vo štvrtok 1.12.2022 o 14:00. To bude dlhý deň. Vstávam o druhej nad ránom, o pol tretej ma berie taxík na letisko do Viedne. Letím pre istotu prvým lietadlom do Bruselu, aby som mal časovú rezervu.
Deň pred odletom sa ešte dozvedám, že štrajkujú železnice, ale našťastie z letiska do Brugge ide autobus (a z Brugge do Knokke už je to len 15 km, to sa dá aj taxíkom), takže ešte cez net objednávam autobus.
Na letisku v Bruseli som pred deviatou, ešte mám čas na autobus, tak si to idem trochu obzrieť, aby som pri ceste naspäť zbytočne nechaosil. Nástupištia vlaku sú priamo pod letiskom. Z nástupišta sa človek vyvezie hore výťahom a je priamo na checkin. Super.
Autobusom som v Brugge okolo dvanástej, ešte mám 2h čas, tak idem na kávu a koláč a motám sa okolo železničnej stanice, hladajúc taxík. Je tam aj veľké autobusové nástupište a zisťujem, že za 10 minút mi ide autobus priamo do Knokke. Dokonca ten autobus zachádzal z hlavnej cesty priamo pred nemocnicu AZ Zeno, ktorá je trochu bokom od Knokke. Vystúpil som z autobusu 20 m od vchodu do nemocnice. Nakoniec to dopadlo ešte lepšie ako vlakom, lebo zo železničnej stanice v Knokke sú to do nemocnice asi 2 km a to by som si tiež musel vziať taxik.

V nemocnici sa hlásim pri prepážke na príjem, po vybavení formalít ma sestrička odvedie na izbu. Nemocnica je nová, izba luxusná, dokonca len jednolôžková, hoci štandardne sú izby dvojlôžkové a samostatná izba je za príplatok. Asi som vyšiel ako nepárny, tak som na izbe sám aj bez príplatku.
Za chvíľu už sestrička zvoláva pacientov, ideme na predoperačné vyšetrenia. Je to RTG bedrového kĺbu a EKG. Následujúci deň bude mať Koen 8 operácii. Okrem mňa sú tu ešte dve Švédky, dvaja Švédi, Srb, Američan a Škótka. Jedna z tých Švédok, ešte mladá baba (okolo 30r), bude mať dokonca obojstranný resurfacing.
Večer sa na izbe zastaví Dr. De Loore, Koenov asistent, aby mi označil fixkou operovanú nohu a informoval ma o približnom čase operácie (zajtra o 12:00). Sestička prinesie žiletku a dve flaštičky s takou hnedou dezinfekciou. Nohu si mám oholiť a potom večer a aj ráno pred operáciou vydezinfikovať.

OPERÁCIA
Z izby ma odvážajú priamo na mojej posteli asi hodinu pred operáciou do predoperačnej miestnosti. Vidno, že to tu ide ako na páse. Vedľa už je pacient pripravený na presun do operačnej sály, oproti pacient po operácii. Dostávam nejaké infúzie a ide sa na vec. Budem v celkovej narkóze. Na operačnej sále mi priložia na tvár nejakú masku a za pár sekúnd je tma ...
Preberám sa opäť v predoperačnej miestnosti. Dosť to bolí a je mi zima že ma až trasie. Na operačnej sále je totiž dosť chladno. Dostávam infúziu a vyhrievanú prikrývku a po 20 minútach bolesti aj triaška ustupujú. Hneď na posteli mi robia aj pooperačný RTG. Asi po hodine ma už odvážajú späť na izbu.
Museli mi dať nejaké opiáty, lebo mám takú perfektnú veselú náladu, ktorá sa ešte zlepší potom, ako mi prinesú RTG kde vidím, ako pekne to urobili. Bolesť je na moje prekvapenie malá.
Jazva je zboku, je prelepená vodotesnou náplasťou. Nie je žiadna drenáž. Ako zisťujem neskôr, nie sú ani žiadne štichy, je to zašité vnútorným šitím samovstrebateľnou niťou.
Vstať z postele a ísť s barlami na WC (je priamo na izbe) mám dovolené hneď, akurát si musím tlačiť stojan s infúziou. Noc je v pohode, jediný problém je, že musím ležať celý čas na chrbáte, na to nie som zvyknutý.

DEŇ PO OPERÁCII
Rehabilitácia začína hneď na druhý deň po operácii. Musíme každú chvíľu vstať z postele a chodiť s barlami po chodbe, ako prevencia trombóze. Zároveň s fyzioterapeutom robíme jednoduché cviky držiac sa zábradlia pri stene: dvíhanie na špičkách, dvíhanie kolien, zanožovanie, unožovanie, malé podrepy. To si máme potom cvičiť aj sami. Záťaž operovanej nohy je dovolená od začiatku na 100%. Nie sú tu obmedzenia ako pri TEP, teda je dovolené nohu pokrčiť aj viac ako do pravého uhla alebo robiť vnútornú rotáciu. Fyzioterapeut nám vysvetluje, že nie sú žiadne striktné obmedzenia, jediným obmedzením je bolesť. Teda dovolené je robiť čokolvek, ale len po bolesť, neísť už cez ňu.
Náladu už nemám takú euforickú ako včera, ale normálnu a bolesti sú naďalej minimálne. Chodenie s barlami je v pohode.

DVA DNI PO OPERÁCII
Doobeda nás fyzioderapeut učí, ako chodiť s barlami po schodoch. Pridáva aj niečo ako veslársky trenažér, kde tlačíme nohy proti odporu.
Tým sa pobyt v nemocnici končí. Sestrička mi donesie plnú tašku rôznych liekov. Je tam paracetamol proti zápalu, lieky proti bolesti a fraxiparínové injekcie na 3 týždne.
Personál v nemocnici bol milý a ústretový, dohovoriť sa mojou slabou angličtinou som nejako zvládol, veď aj pre nich je to cudzia reč.
Poobede balíme a taxíkmi nás prevážajú do hotela La Reserve v Knokke. Nastupovanie do taxíka je teda celkom dobrá výzva, ale všetci to nakoniec nejak zvládame.

V HOTELI
Niektorí pacienti prišli aj v doprovode rodinných príslušníkov. Tí sa už vopred ubytovali v hoteli La Reserve. Za zmienku stojí, že cena 200 EUR za noc s raňajkami je rovnaká, aj keď sú na izbe 2 osoby.
Na obed a večeru sa dá ísť do hotelovej reštaurácie, to už ale nie je v cene. Ja som to nakoniec ani nevyužil. Z tých veľkých dávok paracetamolu mi bolo nejak zle od žalúdka a nechutilo mi jesť, takže bohaté raňajky, ktoré mi ráno priviezli na izbu, mi vystačili na celý deň.

Každý deň poobede nás taxíkmi vozili do nemocnice na rehabilitáciu. Tá pozostávala z jednoduchých cvikov, pedálovania a pod. Posledný deň v stredu bola rehabilitácia v bazéne. Bolo to možné, lebo jazva bola prelepená vodotesnou náplasťou. V bazéne to bolo skvelé na rozhýbanie. Akurát pri jednom cviku som urobil taký prudší pohyb, za ktorý som bol „odmenený“ riadnou bolesťou v oblasti triesla. Poučenie: nerobiť žiadne prudké pohyby švihom, ale len pomaly, aby sa pri bolesti pohyb dal včas zastaviť.
Čo sa týka bolestí, stále boli minimálne, aj pri cvičení. Lieky proti bolesti som nebral, nebolo treba. Fyzioterapeutka mi povedala, že to je skôr výnimočné. U ostatných pacientov som videl, že mali podstatne väčšie bolesti. Napr. jeden Švéd v rovnakom veku ako ja sa na stacionárnom bicykli doslova trápil, mňa to nebolelo vôbec.
Neviem čím to je, možno tým, že som aj pred operáciu stále jazdil na biku, cvičil a snažil sa mať čo najväčší rozsah pohybu v tom kĺbe.

Jediné čo som mal, že mi to pri chôdzi v určitom mieste akoby pukalo či preskakovalo.
Koen mal so všetkými pacientami posledný večer spoločné stretnutie v hoteli, tak som sa ho na to pýtal a vravel, že to je normálne a časom by to malo ustúpiť. V čase keď píšem tieto riadky, 3 mesiace po operácii, to pukanie tam už pri normálnej chôdzi nie je, ale občas pri nejakých cvikoch sa to ešte objaví.

No a ešte bol problém ľahnúť si v posteli na bok (samozrejme len na ten neoperovaný), pri snahe obrátiť sa vznikal nejaký bolestivý ťah, ktorý mi to nedovolil. Švéd alebo Srb mi poradili dať si pri tom otáčaní vankúš medzi kolená a fakt to fungovalo. Aj som potom spával na boku s vankúšom medzi kolenami (a spávam tak doteraz).

Dôležitá vec je ľadovanie, chladenie. V nemocnici mi zmrazený gélový vankúš na prikladanie pravidelne nosili sestričky. V hoteli sme si chodili pýtať ľad do baru do igelitky.

INFORMÁCIE
Tu ešte spomeniem nejaké ďalšie informácie, ktoré sme sa dozvedeli na stretnutí s Koenom.

Strata krvi pri operácii je len okolo 100 ml, takže transfúzie krvi Koen nerobí. Ani pri obojstrannej oprerácii. Koen je toho názoru, že je hlúposť dať si zobrať týždeň pred operáciou krv pre autotransfúziu, pretože to oslabí organizmus v momente kedy je treba, aby bol čo najsilnejší.

S resurfacingom je možné chodiť do sauny. Vraj sa ten kĺb viac zahreje trením pri náročnej chôdzi, ako v saune.

Čo sa týka oderu kov na kov, problém sa podľa neho zveličuje. Aj kolená sa robia v podstate ako resurfacing kov na kov a nie je okolo toho také haló. Pri bedrových kĺboch záleží aj na veľkosti implantátu. Čím väčší priemer, tým menší oder. U žien preto namiesto kovových používa keramické implantáty, pretože ženy sú vo všeobecnosti menšie než muži a teda majú aj menšie implantáty.

Čo sa týka pooperačnej kontroly, tak v prípade, že sa nevyskytnú žiadne problémy, stačí zaslať Koenovi dva roky po operácii RTG na prekontrolovanie.

CESTA DOMOV
Tak z toho som mal od začiatku najväčšie obavy. Ako zvládnem týždeň po operácii sedieť hodiny vo vlaku, na letisku, v lietadle a v aute.
Už v hoteli som zistil, že to bude v pohode. Sedieť nebol žiaden problém.

Z hotela ma zaviezol taxík na stanicu. Vlak som si kúpil radšej prvú triedu, cenovo to nebol veľký rozdiel (2. trieda cca. 20 EUR, 1. trieda cca. 30 EUR). Priamy spoj z Knokke na letisko, trvanie asi 2h. Občas som sa vo vlaku postavil a prešiel, odporúčanie sme dostali také, že by sme nemali zostať sedieť dlhšie ako pol hodiny, kvôli trombóze. Alebo aspoň hýbať nohami aj keď sedíme.

Na letisku sa vystúpi z vlaku priamo pod checkinom. Z checkinu je to ale ku gate pomerne ďaleko, je to dosť veľké letisko. To som si všimol už pri prílete, preto som si 3 dni pred spiatočným odletom objednal u AustrianAirlines asistenčné služby. Je to zadarmo. Kúsok od checkinu je čakáreň, odtiaľ ma na vozíku a na elektroautíčku zaviezli až ku gate. Dal by som to možno za nejakú polhodinu aj peši s barlami, ale takto to bolo jednoduchšie a pohodlnejšie.

V lietadle som mal business class, takže dostatok miesta na nohy. Vo Viedni ma prekvapili, že ma s vozíkom čakali hneď pri dverách lietadla. Odviezli ma na ňom až k východu, kde už ma čakal taxík z Trenčína. Takže cesta domov chvala bohu bez problémov.

REHABILITÁCIA DOMA
Už v hoteli niektorí pacienti na krátke vzdialenosti chodili len s jedou barlou. To som si ešte netrúfol. Keď ma taxík doviezol domov, oprel som jednu barlu o stenu a zistil som, že ju už nepotrebujem. Takže po týždni už len s jednou barlou.

Cvičil som cviky ktoré nám ukázali v Belgicku, sú v podstate tie isté ako pri TEP, dajú sa nájsť aj na nete. Doma mám aj orbitrek, spočiaktu len tak na 5 min a bez odporu, postupne som pomaličky pridával. Spočiatku som pri určitých cvikoch cítil bolesti v trieslach, tie asi po 2 týždnoch prestali.

Deň pred odchodom z Belgicka, hneď po rehabilitácii v bazéne, nám vymenili náplasť na jazve. Tú sme si tam mali nechať 2 týždne a potom už nič. Po odlepení náplaste bola jazva už celkom pekne zahojená. Ako som už písal, štichy tam neboli žiadne. Asi 10 dní som si jazvu natieral framykoinovou masťou a ešte preliepal takou priedušnou náplasťou. Potom už to bolo zahojené úplne. Jazva je zboku a je dlhá asi 15 cm.

Odvtedy dva až trikrát týždenne chodím plávať do teplého bazéna do Trenčianskych Teplíc. Sú tam aj rôzne trysky a bublinky, takže je to aj s príjemnou vodnou masážou. Raz týždenne chodím k fyzioterapeutke. Podľa aktuálneho stavu mi dá primerané cviky, ktoré potom cvičím aj doma.

Všetky tieto veci robím na súkromnej báze, od všeobecnej lekárky som si akurát nechal vypísať PN, ktorú som ukončil 28.2. Na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu som si dal žiadosť o preplatenie nákladov, teoreticky by to bolo možné do výšky, koľko by operácia stála na Slovensku, tak uvidím ako sa vyjadria.

Na Troch králov sme mali na ulici kapusticovú párty, tak že tam na chvíľu zájdem. Postávali sme tam, pojedali, popíjali, a keď som o pol noci v mierne podguráženom stave prišiel domov, tak som si uvedomil, že som tam postával asi 6 hodín. Kĺb to zvládol bez protestov.

Zlepšovanie stavu bolo pozvolné. Asi po 2 mesiacoch od operácie už som bol schopný pár krokov po dome opatrne prejsť aj bez barle. Po dva a pol mesiaci som už barlu nepotreboval. Znovu som začal jazdiť na biku, zatiaľ len tak zľahka bez veľkej námahy, tak na hodinku. Cítim, že by som do toho mohol šliapnuť aj viacej, ale nechcem to preháňať. Pomaly ďalej zájdeš.

Teraz sú 3 mesiace po operácii. Chodím normálne bez krívania, bez bolesti. Pocit, ktorý som už dosť dlho nezažil. Bolí to ešte trochu pri určitých cvikoch, čo beriem ako informáciu od môjho tela, že je to dobré, ale nie úplne zahojené, takže ešte opatrne a s rešpektom.
Zrovna dnes som bol s manželkou prvý krát po dlhej dobe na prechádzke v lese, zatial len trištvrte hodinka, ale pre začiatok to stačí.

Odporúčania z Belgicka boli také, že prvé tri mesiace cvičiť len zľahka, nesnažiť sa kĺb nasilu rozhýbávať. Ďalšie 3 mesiace už je možné pridať na intenzite. Po pol roku rehabilitácie už by mala byť možná plná záťaž.


No teda, to som sa nejak rozpísal.
Pre tých, ktorí to boli schopní dočítať až sem, dúfam, že tieto informácie budú pre nich užitočné a budú im inšpiráciou, tak ako pre mňa bola inšpiráciou stránka http://www.surfacehippy.cz
Dík, Pavle.

Skvělé, díky za podrobné aktuální info (2023). Ať Ti to železo dělá jen radost.

_________________
LBHR Dr.DeSmet (ANCA Clinic, Ghent, Belgium) 20.8.2003